Alpský cyklo výlet vznikol spontánne, keďže v práci som mal nahlásenú dovolenku kvôli výletu na známy Transfagaras. Keď tento plán blízko termínu padol, narýchlo som preveril vlaky do Rakúska, reku po mesiaci sa vrátim do Álp a tak som investoval peniaze do lístkov do Innsbrucku a späť domov z Klagenfurtu.

Ešte pred siedmou ráno otváram radar a predpoveď počasia, dnes ma zjavne čakajú zrážky v Kranjskej Gore a tak čím skôr musím vystúpať na Vršič. Čaká ma cyklojazda národným parkom Triglav k jazerám Bled a Bohinj.

Ráno vstávam skoro a balím snáď ako prvý. Ostatní majú všetci na háku a samozrejme žiadne pokuty zjavne nehrozia. Na jazero padá hmla a tak sa presúvam do reštaurácie, popíjam kapučíno a raňajkujem. Čaká ma prechod cez NP Tarvisio do Slovinska do sedla Mangart a k rieke Soča.

Predpoveď počasia mi ráno naznačovala na dnešnú trasu prehánky. Pohľad na zamračenú oblohu to len potvrdil, tak som sa pomaly presúval z kempu do potravín a potom už na cyklotrasu pri rieke Gail. Dnes prejdem časť Alpe Adria.

Ráno v Cortine sa budím skoro a sledujem ako slnko postupne začína osvetľovať štíty nad kempom. V pohodičke balím veci aby som po 7:30 vyplatil na na recepcii účet (28 Eur, inak najdrahší kemp výletu). Presúvam sa do Rakúska, čaká ma Drávska cyklocesta.

Ráno ma budia okolití kemperi, ktorí zjavne odchádzajú na túry. Vstávam teda už pred siedmou a rovno si varím na zahriatie vifonku. Vyplácam kemp (21,90 Eur) a vyrážam. Čakajú ma tri sedlá Sella Rondy.

V deň D odchádzam z Bratislavy až podvečer, a po prestupe vo Viedni prichádzam do Innsbrucku tesne po búrke okolo polnoci. Plán na zajtra je bicyklom z Innsbrucku do talianskej Corvary. Ubytovanie nemám žiadne, keďže na 20 žiadostí cez Warmshowers som nedostal žiadnu pozitívnu odpoveď a investovať vyše 100 Eur za pár hodín spánku mi prišlo zbytočné.

Tento výlet som plánoval roky, absolvovať cestu z Álp až na Slovensku bol môj sen ešte kedysi pred 15 rokmi. Potom ma ale začali baviť viac kopce, a tak som to stále odkladal. Niekoľko minulých rokov som trávil dovolenky na Balkáne, o čom som už pár článkov napísal a proste to už chcelo zmenu. Aj okolnosti po jarnom covide a zdravotných problémoch mi naznačovali, je ten správny čas na oddychovú cyklistiku.

Ráno vstávam prvý, už večer sme sa dohodli, že dnes sa rozdelíme. Mne to proste nedá, a musím na Stelvio, keďže predpoveď počasia je super a síl mám dosť. Parťák pôjde pôvodnou trasou a stretneme sa znova niekde za Landeck v Rakúsku. Vyrážam pomerne skoro, plán je dostať sa do Santa Maria, kde je kemp a ďalší deň cez Stelvio. Ale do kempu je to pomerne blízko a tak už cestou rozmýšľam, či to Stelvio nezvrtnem ešte dnes.

Budíček mi spravili nemčúri už pred šiestou, vyliezam zo stanu a nestačím sa diviť. Chlapi sedeli v bavoráku, pootvárané všetky dvere a diskutovali, zrejme plánovali nejakú turistiku. Neruším ich ani seba, rýchlo balím a letím na cestu. Som 40 km za kamošom Jarom, tak by sme dnes mohli kempovať už spolu. Cesta je väčšinou rovinatá, ale kľučkujem hore dole cez kukuričné polia.